V ten deň som naozaj mala asi chuť riadne si natrhnúť zadok, pretože o niečo neskôr som sa opäť húpala na hojdačke.

Potom som sa z nevysvetliteľných príčin fotila so slnečníkom. Veď prečo nie, pršať môže kedykoľvek.

Dlho som nenapísala tiež, ospravedlňujem sa za to, lebo som sa ocitla na krátkej rodinnej dovolenke *bez otca, iba ja mama a brat* v blízkych Čechách, bývali sme u maminho brata. Počasie nám nevyšlo vôbec. V posledný deň svietilo slnko a my sme si už konečne mysleli, že na kúpalisku strávime viac, ako dve hodiny. Viac som sa nemohla mýliť. Z ničoho nič sa strhla hrozná búrka. Krčili sme sa pod dáždnikmi priľahlej krčmy a potom sa celí premočení odobrali na byt. Pozorovať však vodu bazéna pod návalom dažďa nie je na zahodenie.

Následne sa brat sťažoval, že má otlaky, a tak si s mamou vymenili topánky.

Objavila som tam taktiež jednu ulicu, ktorá sa volala Parfumerie 59. Chcela by som tam bývať, možno by mi dom voňal ako moja obľúbená voňavka.

Dúfam, že tam tú tabuľku je vidno.

A teraz nejaké tie zážitky z ciest po Anglicku!

Barnstaple, miesto, kde sme bývali, je pomalé, miestami ospalé mestečko. Ulice majú svoj vlastný príbeh, ktorý vám rozpovie hrdý Angličan oblečený v typickom kostýme pričom stále vrieska ou- yeah! Tento zvuk má pôvod v časoch, keď ľudia nemali telefóny a novinky, ktoré sa ľudia dozvedeli, boli len sprostredkované pomocou človeka (cestovateľa) z Londýna. Ten zvolával ľudí touto zvučkou, ktorá je až nervy- drásajca, keď je počujete desať ráz. Starobylá architektúra so zmesou moderných obchodov a kľudné uličky, kde môžete nechať behať svoje deti. Prvá obchôdzka mesta bola nezabudnuteľná. S boľavými, mierne uchodenými nohami a úsmevom na tvári sme sa dotrepali na malé námestie pred školou. Potom sa však začalo hotové peklo. Pod názvom 'malý kvíz' sme sa hnali do mesta ešte raz zisťovať informácie, ktoré sme nepotrebovali. Viete si ma predstaviť, ako som nadávala. Ešte by to bolo v poriadku, keby nás náš člen týmu s mapou nevláčil z jedného konca mesta na druhý, boli by sme šťastnejší, keby sme mohli nakupovať. Na čo nám, samozrejme, nezostal čas.

Mali ste už možnosť kúpať sa nie v mori, ale rovno v oceáne? Tam, kde sa na míle ďaleko stretáva voda s nebom a vytvárajú jeden obraz. Mne napadol len jediný výraz ' čisté nekonečno'. Toto ponúkajú pláže vo Woolacombe. Napriek tomu, že voda mala asi dvanásť stupňov som si aj ja vyhrnula legíny a vykročila bosými mohlami do piesku. Najskôr len trošku, ale keďže vlny ma prekvapili, skončila som celá mokrá. Nevadilo mi to, veď hlavne, že je to voda z Atlantiku, však? Dokázala by som sa tam prechádzať celé hodiny. Len tak, skvelé miesto na rozmýšľanie, písanie, tvorenie. Na jednej strane skaly, úžasné útesy, vlastne také prírodné preliezky, na ďalšej pláže tiahnúce sa päť kilometrov. Stále len jedno slovo, nezabudnuteľné.

Nemám k nim čo dodať.

Ilfracombe je malé prístavné mestečko, ktoré bolo také všedné, že jeho ekonomiku neoživila ani kontroverzná socha Verity, ženy, ktoré mala v jednej ruke meč, za chrbtom váhy, bola tehotná a polovicu jej tela tvorili len kosti a svaly. Na prístave bolo zaujímavé len to, že tam nebola nijaká voda. V Anglicku je pár miest so zaujímavým prílivom a odlivom. Ochutnala som sa slávne Fish and Chips. Veľmi mi to nechutilo, vlastne tá ryba nemala nijakú chuť. Prišlo mi to akoby len nemali národné jedlo a zbúchali prvé, čo im napadlo. Mali tam pár obchodov so suvenírmi, ale celé toto mesto alebo skôr mestečko mi prišlo nudné.

to be continued ....