Ráno sme prišli do Londýna. Bola som veľmi vzrušená, neviem ako inak to povedať, aby to nevyznelo zle. Samozrejme vzrušená tým, čo uvidím počas dňa.
Prvé, čo sme stihli bola výmena stráži v Buckingham Palace.Určite to bolo úžasné a nezabudnuteľné, len ja som nič nevidela, pretože tam bolo priveľa ľudí. A hurá vreckoví zlodeji!

Pomalým, až slimačím tempom sme sa predierali davom, aby sme videli Houses of Parliament a nevyhnuteľne známe a staré hodiny Big Ben. Sľubujem, že raz zistím viac, prečo sa tak volajú.
Tam už na nás čakal iný dav horlivých turistov fotiacich si všetko naokolo. My nevynímajúc sme tiež všetko fotili.



Naša sprievodkiňa (totálna krava), mávala som slovenskou vlajkou, aby sme sa nestratili, čo nepopieram bolo užitočné, no i tak trápne.
Potom sme sa krvopotne presunuli na London Eye, teda až po tom, čo sme si vystáli neuveriteľne dlhú radu a skontrolovali nás, či nevezieme bombu.


Výhľad bol dobrý, taký londýnsky, tak ako veľa vecí v tejto metropole.

Ďalšia zastávka bolo Trafalgar Square. Neohromilo ma to, veď čo už je úžasné na dvoch sochách a fotke sliepky?
Architektúra mesta bola skvelá, stará i nová, no všetko v súlade. Ak niekedy budem bývať v Londýne, musím vstúpiť do každého obchodu, aký tam je. Londýnčania boli uponáhľaní, tak ako   moderný ľudský druh s dvoma typmi módy.

Je to buď, alebo. Buď dokonalo oblečení ľudia každý so svojim štýlom, s miernou dávkou recesie, alebo tí, ktorí tých štýlov pomixovali príliš a vyzeralo to hrozne. Nikoho však nesúdim, lebo aj ja sa obliekam podľa nálady.
Tak či onak som si neodpustila jednu hrýzavú myšlienku, Londýn je iba prerastená Praha. Tento názor som zmenil až neskôr večer. Hneď po tom, čo sme prešli cez Greenwich, aby som bola konkrétna. Keď turisti nejakým zázrakom zmizli z ulíc a ja som si uvedomila, že Londýn je vlastne taký mini štát s vlastnou ekonomikou, súdom, ľuďmi inak fungujúcimi. A hlavne s veľa mladými tvárami, pretože je veľmi hlučný a vždy je lepší pre mladých byť vo veľkomeste. Dospelí sa sťahujú do tichších kútov Anglicka.

Samozrejme fotky fotené spoza okna autobusu

Typický taxík, i keď ten ešte zvyčajnejší odfotený nemám

Táto budova v nejakom filme spadla

Prišlo, po hrozne dlhej prechádzke, pretože my nemôžeme ísť autobusom, múzeum Madame Tussauds. Viac som riešila moje vyčerpanie a hlad, teda počas cesty, že som sa nepozerala moc okolo.
Múzeum nejdem opisovať, je proste fajn, veľa srandy, 4D kino a no pozrite sa sami.
Prechádzali sme večernými ulicami a zakotvili v Hyde parku.

V strede som ja, iba tak pre informáciu

Na ceste domov, v zapadajúcom slnku som si uvedomila ako veľmi sa mi Londýn páčil, aj napriek tomu, že mnoho ľudí ho hanilo. Dúfam, že sa tam raz vrátim, ako obyvateľ.
Každopádne môžem povedať s určitosťou, že milujem Londýn! Je to úžasné mesto.