Dnes poobede som urobila niečo nezvyčajné. Teda divné, už aj na mňa. Postavila som sa do stredu miestnosti a zatvorila som oči. Najprv som len počúvala hluk, ktorý prirodzene vydáva byt plný ľudí, ale neskôr sa vytratil aj ten. Jediné, čo som 'počula' boli sekundy mihajúce sa popri mne ako hurikán. Uvedomila som si, že starnem každým okamihom. Ale to nie je to,...
Naša cesta za slnkom. Takto by som ju nazvala aspoň ja. Keď sme odchádzali z Čadce pršalo. Toto búrkové obdobie nás prenasledovalo aj naďalej. Keď zatvorím oči, ešte stále vidím Talianske kostoly a mestečká vtesnané a vyrezané do skál, obklopené ničotou kopcov a lesov. Prúdy vody sa liali dolu oknami a jasné blesky osvetľovali nočnú oblohu. Húževnatosť a sila Talianska ma úplne pohltili,...
