Predstavte si ako sedíte na pohodlnom gauči niekde v zimnej chatke a popíjate čaj. Alebo, čo ja viem niekde v bikinách v letnom domčeku, ktorý je postavený na mori. Nezáleží, či sa to niekedy splní alebo nie. Ak si to dokážete predstaviť, už vtedy máte vyhratú polovicu zápasu. Cítite sa doma priamo vo svojej hlave. Keď počúvate hudbu, kreslíte obrazy, rátate nejaký matematický príklad alebo len tak sedíte pred televízorom. Je to tá pohoda, čo nás spája.
Ja sa takto cítim, keď píšem. A ide mi len o písanie, o to aby som zo seba dostala pocity, ktoré ma možno normálne dusia v ktoromkoľvek ohľade.
Preto som sa rozhodla, že NEBUDEM PRIDÁVAŤ ďalšie časti. Aspoň nie v dohľadnej dobe. Ide mi o písanie a nie o to, či to budete čítať, čo pravdepodobne ani nerobíte. Tak som si myslela, že by ste o tom mali vedieť.
I naďalej Vás ľúbim, čokoľvek sa rozhodnete urobiť, pokojne aj ukameňovať ma. Dúfam, že Vás táto autorská vykecávačka príliš neunavila a prečítali ste si ju až do konca. Pekný večer.