Pastel Queens

Už raz som tu pridávala niečo, čo som nakreslila. Teraz to urobím znova. Nie pre to, že by to bolo super extra krásne, alebo neviem ako originálne. Predsa len ja len kopírujem niečiu tvorbu, ale oproti tomu, čo som tu pridala predtým, mi toto prišlo ako brnkačka.

Dala som si súce predsavzatie, že to dokončím do Vianoc, ale nerátala som s tým. dnes som dve hodiny skackala okolo stojana a nemožné sa stalo pravdou. Stihla som to.

Tu je to, čo som vytvorila. Som zvedavá, čo si o tom budete myslieť.

Tento článok je úplná hovadina. Chcela som napísať niečo hrozne ironické a odsudzujúce na tému Vianoce, ale zistila som, že sa to hádam ani nedá. Ja proste milujem Vianoce. NO i tak, čítajte, kritizujte, komentujte, ak to teda stojí za to plytvanie času. Nech sa páči.
Sú dve strany Vianoc.

Je 9. decembra 2014, tri hodiny popoludní. prechádzam pomedzi uličky medzi panelákmi. V ušiach mi znie vianočná koleda, ktorú hrali v maličkých stánkoch s punčom na námestí. I tadiaľ som prechádzala.
Rozhliadam sa okolo. Nikde žiadny sneh. Nič, čo by pripomínalo, že zima sa blíži. Pravdepodobne to ani nerobí, tak prečo?
Prechádzam po zimnom asfalte. Počujem ozvenu svojich vlastných topánok určených na sneh búchať pri každom ďalšom pohybe. Poťahujem si zimné rukavice.
Neponáhľam sa. Teraz, tak po dlhej dobe, nikam nemusím bežať. Snažím sa vyzistiť, čo je čaro Vianoc.
Vietor fúka tak ako obyčajne. Hlasno a neúprosne. Stromy sa nebezpečne hýbu zo strany na stranu, nahlas o seba narážajú vetvy bez lístia.
V čom je tento deň iný, než všetky ostatné? Veď slnko ani neprešlo cez mračná a už sa stmieva. Ľudia sa ponáhľajú do obchodov kúpiť lieskové orechy, ozdoby na stromček, darčeky. Doma luxujú celé hodiny.
Prečo to robia? Ak sa celý rok cítili dobre tam, kde boli, nemá zmysel meniť to, len pre to, že je písané v kalendári. Naháňať sa.
Pravdepodobne sme zabudli, o čom Vianoce naozaj sú. Máme sa zastaviť. Spomaliť tempo a nadýchnuť sa. V tejto uponáhľanej dobe sa to zdá nemožné.
A predsa. Stojím v strede ničoho, obklopená panelákmi a dýcham. Drobné lúče slnka sa predrali cez mraky a zafarbili ich. Dokázala som to, stojím. Svet okolo mňa sa nedeje. Som len ja a pokoj. Len ja a Vianoce, či akýkoľvek iný deň v roku, akékoľvek obdobie. Nemusím sa ponáhľať.

Vianoce sú sviatky, ktoré môžeme buď milovať alebo nenávidieť. Do ktorej skupiny patríte vy? Ja ich Rozhodne milujem.

Tento článok nie je nič pre slabé povahy ! Pozor idem rozprávať o rodinných oslavách. Ak ich máte radi, rovno tento článok zrušte.

Určite ste sa už dostali na TÚ rodinnú oslavu. Keď máte pätnásť, vaša matka sa nikdy neopije dostatočne na to, aby ste si mohli niečo naliať a opití otec, priatelia rodičov a ktokoľvek pozvaný opitý si z vás robí srandu. Najhoršie na tom celom je, že si to na druhý deň nebude pamätať, nech mu odpoviete čokoľvek brilantné a dychberúce. Vy áno.

Ja som sa na takej ocitla. Odhliadnuc od toho, že taká je každá oslava u nás. Gratulovali mi k 16- tym narodeninám, ktoré som mala v utorok a ocovi k 40- tinám.
Je únavné tváriť sa šťastne, keď dostanete darčeky, ktoré ste vlastne nechceli. Vlastne ja neznášam otváranie darčekov. Mám rada iba ich darovanie. Dokonca mám rada i zabalený balíček, pretože viem, že si na mňa niekto spomenul. Nemyslite si, že teraz som nejaké rozmaznané decko, to nie som. I keď to môže byť divné takto to hovoriť, no dúfam, že nie som. (To, že sa bojím hmyzu, psov a veľa ďalších zvierat s tým nemá nič spoločné. Pri stanovačke proste použijem veľa repelentu.) Takže oslavy naozaj nie sú nič pre mňa. Nemám rada žarty, na ktorých sa nesmejem. A to opilecké objímanie, uf!

Aké sú vaše príhody z takýchto akcií? Prepáčte za moju neaktivitu, zajtra pridám niečo o Vianociach. I hope u enjoy it!