Pastel Queens

Dnes to bude o niečom úplne inom ako zvyčajne. Nejdem opisovať moje cesty niekam, ani nič podobné. Dnes vám predstavím pár vecí, ktoré som si sama vyrobila. Poväčšine sú to prerobené staré veci, pretože nie som žiadny odborník a keby som si zničila nové tričko alebo podobne mrzelo by ma to. Tu sú moje finálne výrobky, dúfam, že sa budú páčiť. Možno si s Mitchie neskôr vyrobíme aj nejaké originálne blogové tričká :)

Moje farbičky :)

Hore sú tričká, ktorými som začínala. Napísala by som to aj tam, ale hrozne dlho trvalo, kým som poukladala obrázky, tak ako ich vidíte a nejdem riskovať, že by som to zničila. Ďalej tam je prívesok. Bla to len skúška, ale určite chcem vyskúšať aj niečo iné. Som ako taká straka, všetko, čo sa trbliece musí byť moje. Potom som prešla na topánky, prvé boli tie oranžové, ktoré rada nosím, a preto vyzerajú tak ako ich vidíte. Pre istotu som o neskúšala čistiť. Posledné, ktoré som dokončila len dnes sú tieto ružovo- červeno- čierne. Sú veľmi staré a pôvodne boli celé biele. Asi ich nosiť nebudem, ale aj tak je skvelý pocit urobiť niečo také. Ak budete mať nejaké typy na ďalšie veci, kľudne ich posielajte na patricia.chnurikova@gmail.com

Dnes som prišla na dedinu, pretože prerábame balkón a je u nás neporiadok. Nadávala som, lebo tam je poväčšine hrozná nuda a ja tam nemám čo robiť. Teda okrem toho, že tam napíšem najviac častí poviedky. *možno ju tu niekdy pridám* Sadnem si teda na hojdačku a čo sa nestane ? Hop, a som na zemi. Musel ma vyťahovať až môj brat po minútovom volaní o pomoc. Nevedela som čo skôr, či nadávať alebo sa smiať. Skôr to druhé, pretože môj brat sa doslovne šúľal po zemi od smiechu.

Zavčas rána už bol čas vydať sa k hraniciam. Možno, že by ma mala prestať prekvapovať tá nekonečná rovina, ktorá ma obklopuje z oboch strán, ale nie.* nuž každý je nejaký* Svetla prístavného mesta v rannom svetle úsvitu sa zdali až magické. To bola presne tá predstava, pre ktorú som prišla.