Cesta za poslednými lúčmi slnka alebo za našou letnou dovolenkou.

Prechádzali sme cez ílove skaly a veľké kopce pokryté zeleňou. Nebo bolo sivé a para vznášajúca sa tesne nad vrcholkami hôr bola ako dych draka, ktorý pokojne stráži upršané ráno. Všade okolo mňa sa vznášala hmla a ja som ako v klietke, z ktorej niet úniku. Ja aj tak nechcem odísť. Rukou odhŕňam jemný povlak, aby som konečne uvidela to, po čo som sem prišla.
Jemný závoj modrastej lagúny rozsvietený prvými rannými lúčmi slnka. More.
Bolo 5:58 ráno a zdravilo ma mestečko Baška Voda.