Niektoré veci sa prosto nemenia

8:32 PM

Nie je ťažké uhádnuť, prečo som sa rozhodla písať práve o tomto. O starých spomienkach a úsmevoch na tvári. Tých predsa nikdy nie je dosť. Tak som si povedala, teda, je to všeobecne známe, že niektorých vecí naozaj nikdy nie je dosť. Napríklad takej čokolády, ale ani chleba sa nepreješ. Mne sa veľakrát stáva niečo podobné. Nie len s jedlom, samozrejme, ale aj s ľuďmi a hudbou.

Je milé vedieť, že keď si každý deň položím kľúče na botník, ráno ich tam nájdem. Ďalšie veci, pre ktoré sa usmievam, pre staré piesne, ktoré mi stále niečo hovoria. Rozhovory s kamarátmi, ktoré nikdy nezostarejú a knihy, ktorých konce poznám naspamäť, ale vždy sú o niečo iné.

Občas je fajn mať istotu, lebo to, čo sa deje zvyčajne, nemusí byť nevyhnutne zlé. Aj hodiny tikajú stále rovnako (otravne).

Kde sa berie niečo takéto, asi to bude hlavne tým, že začala škola. Veci sa pohli a okolo mňa sú stále tí istí ľudia. Tie isté priestory, a tak celkovo sa cítim tak viac doma. Nie, že by môj domov nebol domov, ale pitie vianočného čaju a chladných rán, kedy prechádzam po listoch opadaných zo stromov.

To sú pre mňa veci, ktoré sa nemenia.