Vianoce by nemali byť o darčekoch, ale povedzme si úprimne, Vianoce sú aj o darčekoch. Áno, presne takto chcem začať tento článok. 

V rohu izby mi horí vianočná sviečka, ktorá vonia ako pomaranč so škoricou. Neviem, ako tá vôňa funguje, ale funguje, a ja rozmýšľam, ako by som napísala tento článok bez toho, aby som znela ako nevďačný človek. 

Milujem Vianoce. Milujem všetko, čo sa s Vianocami spája- milujem pečenie a punč a čakanie na Ježiška a zlaté prasiatko, milujem kopy baliaceho papiera, milujem balenie darčekov a aj ich rozbaľovanie. Milujem darčeky dostávať, ale ešte viac ich milujem dávať.

A tu sa dostávame k podstate článku. 90% blogeriek pridáva svoje wishlisty, ktorých obsah by rady pod stromčekom našli. (Čo nie je zlé, pokračujte v tom, rada sa pozerám, čo by ľudia chceli pod stromček!!) Ja by som to však nedokázala. Prečo? Lebo ma poteší čokoľvek, naozaj úplne čokoľvek a budem to milovať do konca svojho života, pretože viem, že ten človek si dal tú námahu, aby našiel niečo, čo je špeciálne len a len pre mňa a hľadal niečo, čo vedel, že ma poteší. Pretože ja sama milujem hľadanie darčekov pre ľudí, na ktorých mi záleží, zháňať veci, o ktorých viem, že sa potešia, keď ich uvidia, ale pritom budú vedieť, že to je odo mňa. Ten pohľad, keď sa im rozžiaria oči, keď roztrhnú môj pravdepodobne veľmi pracne naaranžovaný baliaci papier, pretože rada balím darčeky a nikdy som nespravila to, že by som niekomu dala vianočný darček v darčekovej taške. Čisto z dôvodu, že by som sa nepripravila by som sa o zábavu balenia darčekov, baví ma to asi až príliš :D .

Toto je vlastne asi všetko, čo som chcela povedať, užite si zvyšok druhej adventnej nedele a majte pekný týždeň! :)