On the road... coming to GB

9:46 PM

Zavčas rána už bol čas vydať sa k hraniciam. Možno, že by ma mala prestať prekvapovať tá nekonečná rovina, ktorá ma obklopuje z oboch strán, ale nie.* nuž každý je nejaký* Svetla prístavného mesta v rannom svetle úsvitu sa zdali až magické. To bola presne tá predstava, pre ktorú som prišla.


Nastúpili sme na trajekt a čakali, kým obrovská loď nezdvihla kotvy, vydávajúc sa v ústrety Veľkej Británií. Cez slávny Lamanžský prieliv sme sa plavili približne hodinu a pol. Vítacia sms od operátora nám prezradila, kedy sme prešli cez poludník do iného časového pásma. * samozrejme na mňa všetci srali a tak som sa pozerala do iných mobilov* Napriek tomu, že som už predtým cestovala loďou, táto plavba bola pre mňa osobné peklo. Točila sa mi a bolela ma hlava, bolo mi zle. Vyzerať aspoň trošku normálne bolo pre mňa ťažké.



Prežila som to bez ujmy a znova sme sa ocitli na cestách. Asi by som si aj všimla, pre mňa, zlý smer jazdy, ale stále sme cestovali po štvorprúdových cestách. Nevadí, možno potom.

Stonehenge, miesto plné povier, legiend, opradené rúškom tajomstva. Tento útvar (kamene) kazí len jedna vyhliadka. Cesta, stavenisko, ľudia hneď pod tým. Pravdou však ostáva, že to každopádne nepokazilo atmosféru, nie celkom. I ja som začala uvažovať nad pravým dôvodom umiestnenia tých kameňov. Čo stálo za tú námahu dostať ich tam. Ak teda neberieme teóriu o mimozemšťanoch, čo ja nerobím. Boli to záhadní druidovia vykonávajúci si svoje obety, či združenia, kde si predávali svoju múdrosť alebo rozhodovali o situáciách. Bol to súd? Boli to slnečné hodiny, kalendár? Hoci nejaký vrtoch záhradného architekta tej doby tiež nie je vylúčený. Čo to vlastne bolo? Neviem. Pozitívum a v istých ohľadoch veľmi iritujúce je, že to nevie nikto. Toto veľdielo je epické a náš svet už len čaká na niekoho, kto to vysvetlí.
To je o čom hovorím, príliš civilizácie

Prečo sa nepostaviť pred kamene, keď ich chceš odfotiť

a jedna pekná fotka...

Nepoznám všetky časti tejto zeme a nemyslím si, že ich niekedy spoznám všetky. Neviem, či sú niektoré ohromujúcejšie než iné. Navštívila som však jedno, ktoré nesmie ujsť vášmu pohľadu. *ak teda niekedy navštívite Britániu* Miesto, kde zasadali rytieri, niekdajšie hlavné mesto Anglicka, Winchester. Nádherné parky, starodávna architektúra, mne sa však páčila všestrannosť. Našla som tam moderné domy, ale aj úžasné typické tehlové. *ktoré vlastne nie sú tehlové ale nejako divne sa robia* Na ulici ozajstní umelci, talentovaní ľudia hrajúci si svoju hudbu. Môžeš byť ten najväčší cudzinec alebo najlepší známy.


to be continued....
PS: neviem, prečo som závislá na čiernobielych obrázkoch :)


 

You Might Also Like

1 comments

Followers