Čo vidia ostatní v cestovaní, neviem, no pre mňa je to možnosť. Skúsiť, zažiť niečo nové, spoznať, posúdiť, zaľúbiť sa či znenávidieť. Cestovanie sú pre mňa emócie, akoby mi pribudla nová časť zraku.
Nevadí mi teda ani, že ráno treba vstať z postele o niečo skôr a vyraziť inam, než do školy. Teším sa na takéto príležitosti.

Smer mojej dnešnej výpravy bol jasný. Krajina dvojitých w, vodky, keramiky a trhov. Ak ste si tipli Poľsko, uhádli ste. Konkrétna špecifikácia, Krakow. Prekvapivo, možno pre niekoho nie, dôvodom bolo pozrieť si francúzske divadlo s názvom Malý Princ.
Čítali ste tú tenučkú knižku niekedy? Je to detská rozprávka pre dospelých. Divadlo sa mi páčilo, nezáležalo na tom, že po necelom roku francúzštiny som rozumela akurát tak každé druhé slovo z každej tretej vety. A čo je posolstvo tejto knihy? Úprimne, neviem. Každý vidí niečo iné.
Ja si napríklad myslím, že to celé bol len sen, ktorý mal otvoriť oči dospelým ľuďom. Mal im pomôcť prestať sa nad vecami tak zamýšľať. Niekedy sú tie prvoplánové, jednoduché a občas šialené riešenia omnoho lepšie, než prílišné zamýšľanie sa nad komplikovanými rozuzleniami.

Krakow je mesto, kde ako moja kamarátka správne poznamenala, stratíte hlavu. Je to s určitosťou pravda! Hlavne, keď sa taký šál zachytáva o plot s úmyslom uškrtiť daného nositeľa.
Počula som veľa vyjadrení, v ktorých ľudia hovorili ako ľahko sa dá Poliakom rozumieť. Príbuzné jazyky a tak- podobne. Dovolím si nesúhlasiť. Z celých viet som vyrozumela dve, tri slová. Nebol to problém, stačilo sa usmievať a prikyvovať, ale viete, v konečnom dôsledku som nič nerozumela. Na druhej strane, mala som dobrý pocit, že som niekomu zlepšila deň už len úsmevom.




Odpoveď na otázku, ako mi Krakow pripadá je veľmi jednoduchá. Predstavte si veľmi únavný deň. Taký, kedy viete, že potrebujete niečo urobiť, vôbec sa vám nechce, no musíte. Po takomto dni už nepotrebujete  počuť zbytočné slová, no nechcete sa cítiť osamelí. Keď som šla ulicami Krakowa pociťovala som oboje anonymitu, samotu, na druhej strane prítomnosť ľudí okolo mňa. Oni nerozumeli mne, lebo som nechcela, ja im tiež, no necítila som sa stratene. Skôr ako cudzinec v známom meste alebo akoby som počúvala melódiu piesne, ktorú som dobre poznala, bez slov.
Na námestí hrali hudobníci svoje piesne. Obklopovali ma domy nanovo vystavané z popola druhej svetovej vojny, ktoré niesli svoje príbehy bývalého hlavného mesta. Tragédiu, veselosť i nádej.
V Krakowe sa necítite osamelo, ani obklopený ľuďmi, ale slobodne.




Prišli sme na hrad Wawel. Je to nádherné miesto s peknou vyhliadkou na rieku Vislu a jedným z najkrajších renesančných námestí v Európe. Dokonca som i osobne videla jedno z Da Vinciho diel, Dámu s hranostajom. Vedeli ste, že dievča na obraze boli milenka panovníka, ktorého meno nepotrebujete vedieť a bolo tehotné?




Po prechádzkach mestom sme sa konečne dostali na obed. Nechtiac sme s kamarátkou naše jedlo odoslali späť do kuchyne, pretože sme si neuvedomili, že jedlo môže mať dva názvy. Našťastie sa tento náš malý trapas rýchlo (a v angličtine) vysvetlil.
Deň sme zakončili v kaviarni neďaleko hlavného námestia (Rynek Glóvny).

Krakow mnoho turistov považuje za najkrajšie mesto Európy, myslím, že oprávnene. Lebo aj keby ste zabudli na architektúru, originálny jazyk, romantiku chlapov, keď na rande kúpia žene kvet, sexi chalanov, ktorí sú na každom rohu. Keď na všetko toto zabudnete, nie že by sa to dalo, mali by ste sa tam ísť pozrieť hlavne pre ten pokoj. Pretože nadobudnete pocit, aspoň raz za čas, že sa nepotrebujete nikam ponáhľať. Spomalíte krok, zoberiete si kolieskové korčule a budete sa pozerať okolo seba. Tak ako ja.