Naša cesta za slnkom. Takto by som ju nazvala aspoň ja. Keď sme odchádzali z Čadce pršalo. Toto búrkové obdobie nás prenasledovalo aj naďalej.
Keď zatvorím oči, ešte stále vidím Talianske kostoly a mestečká vtesnané a vyrezané do skál, obklopené ničotou kopcov a lesov.
Prúdy vody sa liali dolu oknami a jasné blesky osvetľovali nočnú oblohu. Húževnatosť a sila Talianska ma úplne pohltili, aj keď to nebola krajina nášho primárneho cieľa.
To bolo Francúzsko, kam sme po dlhej noci zavítali.
Krajina vína, módy a šarmu. Veľa známych osobností, ktoré menia svet vyšlo práve odtiaľto.
Francúzsko je presne ako dobrá hádka. Na začiatku lietajú iskry, neskôr facky, potom bozky a končí dobrým, uzmierovacím sexom.
Červený rúž, pohár vína a biely klobúk je presne to, čo si predstavím, keď počujem slovo Francúzsko.

Nice:
Užasnuto som prechádzala ulicami zaliatymi slnkom. Bol to môj prvý kontakt s touto časťou sveta a ako správna Kysučanka, kde je teplo len v predstavách som si to užívala.
Míňali nás Francúzi s ich typickým nadhľadom a štýlom počúvajúci ich obľúbenú pieseň v i-pode. Okná mali otvorené, okenice, ktoré používajú namiesto žalúzií, zatiahnuté.
Toto mesto dalo pôvod veľmi známemu materiálu. Denimu, čiže rifľovine.
Prechádzala som kamenistú pláž, pozorovala azúrovú farbu vody a úžasné pobrežie, ktoré mu môže závidieť nejedno prímorské mesto.
Ulice boli blízko seba, na každom rohu pekárne, cukrárne a maličké obchodíky podobného druhu. Nice je pekné mesto, dosť ovplyvnené Talianskom, ktoré koniec koncov aj isté obdobie vládlo tomuto mestu.
Tak ako pláž aj všetko ostatné bolo hrboľaté, drsné a malo neobrúsené hrany. Jedným slovom drsné. Po únavnom dni, nezmyselnom rozchode na trhu, ktorý som mala prejdený za dvadsať minúť sme odišli na hotel. Bola som viac než ochotná ľahnúť si do postele a v hlave si premietať všetky pekné miesta, ktoré som počas dňa videla.

mapa

úzke uličky v Nice

vyhliadka

pláž v Nice

cesta na vyhliadku, mal byť vodopád, ale upst!