Cesta za poslednými lúčmi slnka alebo za našou letnou dovolenkou.
Prechádzali sme cez ílove skaly a veľké kopce pokryté zeleňou. Nebo bolo sivé a para vznášajúca sa tesne nad vrcholkami hôr bola ako dych draka, ktorý pokojne stráži upršané ráno. Všade okolo mňa sa vznášala hmla a ja som ako v klietke, z ktorej niet úniku. Ja aj tak nechcem odísť. Rukou odhŕňam jemný povlak, aby som konečne uvidela to, po čo som sem prišla.
Jemný závoj modrastej lagúny rozsvietený prvými rannými lúčmi slnka. More.
Bolo 5:58 ráno a zdravilo ma mestečko Baška Voda.
Prechádzali sme cez ílove skaly a veľké kopce pokryté zeleňou. Nebo bolo sivé a para vznášajúca sa tesne nad vrcholkami hôr bola ako dych draka, ktorý pokojne stráži upršané ráno. Všade okolo mňa sa vznášala hmla a ja som ako v klietke, z ktorej niet úniku. Ja aj tak nechcem odísť. Rukou odhŕňam jemný povlak, aby som konečne uvidela to, po čo som sem prišla.
Jemný závoj modrastej lagúny rozsvietený prvými rannými lúčmi slnka. More.
Bolo 5:58 ráno a zdravilo ma mestečko Baška Voda.
ps. zmrzlina je úplne skvelá
pps. preco musim vyzerat ako paprika vzdy, ked sa opalujem ?? :D
Love ya all, drahí citatelia
GREEK RAIN
Ak ti poviem, aby si bežal, urobíš to?
Ak ti poviem, aby si skákal, poslúchneš ma?
Je toľko voditiek, ktoré ti dávam.
No ty aj tak odpovedáš nie.
Nedôveruješ mi toľko?
Pravda je niekde inde.
Ja viem, čo ti chýba.
Som predsa v každej tvojej myšlienke.
Jediné, čo chceš je sloboda.
Medzi kvapkou dažďa a západom slnka
nájsť to vytúžené nekonečno zostavené z pokrových karát.
Ďaleko od hluku veľkomesta.
Na dosah, však, k smiechu a vôni domova.
To chceš, je tak? No tak bež, poznáš cestu.
Nechám ťa tak.
Och, otáčaš sa?
Áno, ja tiež.
Pretože chcem, chcem sa znova prebrať vedľa teba.
Ďakujem úžasnej fotografke Tessie. Dúfam, že ste sa nezľakli mojej smutnej tváre, zvyčajne sa smejem. Čo si myslíte o tej básni, ktorú som napísala, pokojne zanechajte poznámky v komentároch. Love ya all, drahí čitatelia.
Dnes poobede som urobila niečo nezvyčajné. Teda divné, už aj na mňa. Postavila som sa do stredu miestnosti a zatvorila som oči. Najprv som len počúvala hluk, ktorý prirodzene vydáva byt plný ľudí, ale neskôr sa vytratil aj ten. Jediné, čo som 'počula' boli sekundy mihajúce sa popri mne ako hurikán. Uvedomila som si, že starnem každým okamihom. Ale to nie je to, o čom by som dnes chcela hovoriť. Keď som ta stála v strede tej izby zistila som koľko ja mám vlastne voľného času. A nie je to len prázdninami!
Času, ktorý by som rada niekomu venovala. Na oplátku by som chcela len späť ten kúsok ničoho naspäť. Vlastne, ako správne nenažraný človek, chcela by som veľký, poriadne hmatateľný, zákonne nepostihnuteľný kus času.
Po tom zhone, pretože sa každý deň niekam ponáhľam. Po tom počítaní hodín, koľko spánku mi ostáva, kedy splním všetky povinnosti, čo budem robiť zajtra, ako dlho mi to potrvá a prídem všade načas sa jediné, pred čím vlastne utekám je čas.
Tak by som chcela zmeniť ten vzorec, obrátiť ho naruby a získať čas, ktorý vlastne mám a nemám.
Viem, že toto boli skôr také tie moje myšlienky, ale občas musí byť aj niečo také. Nabudúce pridám zas niečo o Francúzsku. Love ya all, drahí čitatelia.
Času, ktorý by som rada niekomu venovala. Na oplátku by som chcela len späť ten kúsok ničoho naspäť. Vlastne, ako správne nenažraný človek, chcela by som veľký, poriadne hmatateľný, zákonne nepostihnuteľný kus času.
Po tom zhone, pretože sa každý deň niekam ponáhľam. Po tom počítaní hodín, koľko spánku mi ostáva, kedy splním všetky povinnosti, čo budem robiť zajtra, ako dlho mi to potrvá a prídem všade načas sa jediné, pred čím vlastne utekám je čas.
Tak by som chcela zmeniť ten vzorec, obrátiť ho naruby a získať čas, ktorý vlastne mám a nemám.
Viem, že toto boli skôr také tie moje myšlienky, ale občas musí byť aj niečo také. Nabudúce pridám zas niečo o Francúzsku. Love ya all, drahí čitatelia.
![]() |
Inak mala som meniny, tak si aspoň pozrite moju ružičku :) |
Naša cesta za slnkom. Takto by som ju nazvala aspoň ja. Keď sme odchádzali z Čadce pršalo. Toto búrkové obdobie nás prenasledovalo aj naďalej.
Keď zatvorím oči, ešte stále vidím Talianske kostoly a mestečká vtesnané a vyrezané do skál, obklopené ničotou kopcov a lesov.
Prúdy vody sa liali dolu oknami a jasné blesky osvetľovali nočnú oblohu. Húževnatosť a sila Talianska ma úplne pohltili, aj keď to nebola krajina nášho primárneho cieľa.
To bolo Francúzsko, kam sme po dlhej noci zavítali.
Krajina vína, módy a šarmu. Veľa známych osobností, ktoré menia svet vyšlo práve odtiaľto.
Francúzsko je presne ako dobrá hádka. Na začiatku lietajú iskry, neskôr facky, potom bozky a končí dobrým, uzmierovacím sexom.
Červený rúž, pohár vína a biely klobúk je presne to, čo si predstavím, keď počujem slovo Francúzsko.
Nice:
Užasnuto som prechádzala ulicami zaliatymi slnkom. Bol to môj prvý kontakt s touto časťou sveta a ako správna Kysučanka, kde je teplo len v predstavách som si to užívala.
Míňali nás Francúzi s ich typickým nadhľadom a štýlom počúvajúci ich obľúbenú pieseň v i-pode. Okná mali otvorené, okenice, ktoré používajú namiesto žalúzií, zatiahnuté.
Toto mesto dalo pôvod veľmi známemu materiálu. Denimu, čiže rifľovine.
Prechádzala som kamenistú pláž, pozorovala azúrovú farbu vody a úžasné pobrežie, ktoré mu môže závidieť nejedno prímorské mesto.
Ulice boli blízko seba, na každom rohu pekárne, cukrárne a maličké obchodíky podobného druhu. Nice je pekné mesto, dosť ovplyvnené Talianskom, ktoré koniec koncov aj isté obdobie vládlo tomuto mestu.
Tak ako pláž aj všetko ostatné bolo hrboľaté, drsné a malo neobrúsené hrany. Jedným slovom drsné. Po únavnom dni, nezmyselnom rozchode na trhu, ktorý som mala prejdený za dvadsať minúť sme odišli na hotel. Bola som viac než ochotná ľahnúť si do postele a v hlave si premietať všetky pekné miesta, ktoré som počas dňa videla.
Keď zatvorím oči, ešte stále vidím Talianske kostoly a mestečká vtesnané a vyrezané do skál, obklopené ničotou kopcov a lesov.
Prúdy vody sa liali dolu oknami a jasné blesky osvetľovali nočnú oblohu. Húževnatosť a sila Talianska ma úplne pohltili, aj keď to nebola krajina nášho primárneho cieľa.
To bolo Francúzsko, kam sme po dlhej noci zavítali.
Krajina vína, módy a šarmu. Veľa známych osobností, ktoré menia svet vyšlo práve odtiaľto.
Francúzsko je presne ako dobrá hádka. Na začiatku lietajú iskry, neskôr facky, potom bozky a končí dobrým, uzmierovacím sexom.
Červený rúž, pohár vína a biely klobúk je presne to, čo si predstavím, keď počujem slovo Francúzsko.
Nice:
Užasnuto som prechádzala ulicami zaliatymi slnkom. Bol to môj prvý kontakt s touto časťou sveta a ako správna Kysučanka, kde je teplo len v predstavách som si to užívala.
Míňali nás Francúzi s ich typickým nadhľadom a štýlom počúvajúci ich obľúbenú pieseň v i-pode. Okná mali otvorené, okenice, ktoré používajú namiesto žalúzií, zatiahnuté.
Toto mesto dalo pôvod veľmi známemu materiálu. Denimu, čiže rifľovine.
Prechádzala som kamenistú pláž, pozorovala azúrovú farbu vody a úžasné pobrežie, ktoré mu môže závidieť nejedno prímorské mesto.
Ulice boli blízko seba, na každom rohu pekárne, cukrárne a maličké obchodíky podobného druhu. Nice je pekné mesto, dosť ovplyvnené Talianskom, ktoré koniec koncov aj isté obdobie vládlo tomuto mestu.
Tak ako pláž aj všetko ostatné bolo hrboľaté, drsné a malo neobrúsené hrany. Jedným slovom drsné. Po únavnom dni, nezmyselnom rozchode na trhu, ktorý som mala prejdený za dvadsať minúť sme odišli na hotel. Bola som viac než ochotná ľahnúť si do postele a v hlave si premietať všetky pekné miesta, ktoré som počas dňa videla.
mapa |
![]() |
úzke uličky v Nice |
vyhliadka |
pláž v Nice |
cesta na vyhliadku, mal byť vodopád, ale upst! |
Hlboký nádych, výdych. Presne takto som sa rozhliadala, keď som sa prvý raz ocitla vo Viedni. Viete, čo som očakávala, že uvidím? Realitu obalenú bielou glazúrou so zlatým pozlátkom a nádherou starého baroka.
Pohľad na skutočnú Viedeň ma uchvátil. Neviem vám povedať či v dobrom alebo zlom zmysle. Ide o to, že všetko to je nádherné. No pre mňa studená krása. Nevedela som sa vcítiť do atmosféry mesta, dýchať s ľuďmi, počuť ich nevyslovené myšlienky.
Preplnené námestie, má byť neuveriteľne a svojim spôsobom aj je, ale ja si nemôžem pomôcť. Niektoré veci je potrebné cítiť. Bolo ťažké sa usmievať, sústrediť.
Architektúra bola krásna, ale veľmi rýchlo by som sa stratila v jej neprehľadnosti, zmiešanej s modernými nápismi. Často to pôsobilo až vulgárne.
Ako sú rôzni ľudia, tak sú aj rôzne mestá a toto jedno nikdy nebude patriť mne. Nechcem teraz uraziť ani jedného jeho milovníka, ide prosto o rôzny vkus.
Na tejto našej obchádzke sme sa ocitli aj v galérii Albertine. Ja ako výtvarníčka budem asi ťažko vysvetľovať, aký skutočný dojem to na mňa zanechalo. Rozhodne sa tam treba ísť pozrieť!
Pohľad na skutočnú Viedeň ma uchvátil. Neviem vám povedať či v dobrom alebo zlom zmysle. Ide o to, že všetko to je nádherné. No pre mňa studená krása. Nevedela som sa vcítiť do atmosféry mesta, dýchať s ľuďmi, počuť ich nevyslovené myšlienky.
Preplnené námestie, má byť neuveriteľne a svojim spôsobom aj je, ale ja si nemôžem pomôcť. Niektoré veci je potrebné cítiť. Bolo ťažké sa usmievať, sústrediť.
Architektúra bola krásna, ale veľmi rýchlo by som sa stratila v jej neprehľadnosti, zmiešanej s modernými nápismi. Často to pôsobilo až vulgárne.
Ako sú rôzni ľudia, tak sú aj rôzne mestá a toto jedno nikdy nebude patriť mne. Nechcem teraz uraziť ani jedného jeho milovníka, ide prosto o rôzny vkus.
Na tejto našej obchádzke sme sa ocitli aj v galérii Albertine. Ja ako výtvarníčka budem asi ťažko vysvetľovať, aký skutočný dojem to na mňa zanechalo. Rozhodne sa tam treba ísť pozrieť!
A ja som prisahala, že 2015 bude iný...
Čím viac uvažujem nad tým, že chcem stretávať nových ľudí, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a podobne, tým viac zisťujem, že mi je najlepšie s ľuďmi, s ktorými som, a vlastne nikoho nového nepotrebujem (zatiaľ...).
Vo štvrtok večer som si pozrela Interstellar a tie skoro tri hodiny môjho času, ktoré som pri tomto filme strávila/zabila neľutujem- ani trošku. Možno som preplakala tak polovicu filmu (a možno nie... okay... aj tak viete, že som revala)...Pretože. Woah. Feels. Nemám však potrebu si to pozrieť znova- druhýkrát by som pri tom už asi nevydržala, keď som to už videla (poznáte to?).
Tiež sme s Paťkou zmenili názov blogu na "pastelqueens" lebo... WHY THE HELL NOT? ^^ (a tiež, SME Pastel Queens, takže tak ^^)